Blog

Predstavte si, že máte doma 4-6 ročné dieťa a nejako sa vám zdá, že sa hýbe lepšie ako jeho rovesníci. Je rýchly, obratný, teší sa z pohybu. Tak vás napadne, že ho skúsite zobrať na tenis, či mu to tak pôjde aj s raketou. Dieťa chytí raketu, udrie do loptičky tak, že tréner skríkne záááázrak a odpadne. Keď sa preberie, dohodnete si ďalšie tréningy a vaša ratolesť začne trénovať. Všetko ide ako po masle, do ničoho ho netreba nútiť, doslova sa z tenisu teší. Dokonca už vyhral nejaké menšie turnaje a ľudia, ktorí ho videli a sa do toho aj trochu vyznajú, ho začínajú volať „malý Federer.“

Jedného dňa ale príde puberta.

Začnú sa búriť hormóny, objaví sa nová partia a zrazu už tenis nie je až taký dôležitý. Najprv sa vynechá jeden tréning, potom druhý a ani neviete ako a na kurtoch sa neobjaví celé týždne. Ak sa včas nepodchytí, tak na celý tenis postupne zabudne a už len v dospelosti pri prenosoch z Wimbledonu si ho pripomenie rozprávaním o tom aký bol talent keď bol malý, ale keby nebol v puberte blbý, tak by možno práve teraz na tom Wimbledone hral aj on a všetko by bolo inak....

Myslíte, že je takýto scénar reálny?

Dnes a denne. A nemusí to byť len tenis, môže to byť hocičo, akákoľvek oblasť života. Svet je plný premárnených šancí a s odstupom času si ľudia vždy povedia, že kvôli málu, prišli o veľa. Schválne som začala tento článok takýmto príbehom, lebo som si istá, že ak by to bol váš prípad, tak by ste urobili všetko preto, aby vaše dieťa prekonalo nástrahy puberty a ďalej rozvíjalo svoj talent. Čím som si už nie ale tak istá, či rovnako dokážete podporiť a nasmerovať správnym smerom aj samých seba na vašej vlastnej ceste za novou štíhlejšou postavou. Lebo je to presne to isté. Dali ste si cieľ a našli v sebe odvahu vykročiť za ním. Krok za krokom, deň čo deň. Postupne zbierate malé aj väčšie víťazstvá. V podobe ubúdajúcich kilogramov, centimetrov, alebo pochvalných uznaní od okolia.

Dôležité ale je, čo urobíte, keď príde v úvodzovkách vaša puberta. V podobe rôznych osláv, sviatkov, Vianoc a podobne. Lebo zo skúseností, mnoho ľudí práve v týchto momentoch zlyháva. Problém ani nie je v tom, že si dajú štedrú večeru, alebo zemiakový šalát s rezňom. V programe metabolic balance máte presne návod, ako eliminovať a predchádzať následkom hostín. Ako sa povie aby bol aj vlk sýty, aj koza celá.“Problém je v tom, že pri tých hostinách ľudia veľmi rýchlo zabudnú na svoj cieľ a na cestu, ktorú už k nemu doteraz prekonali. Na druhý deň sa zobudia s výčitkami a v duchu si začnú hľadať výhovorky a dôvody, ktoré by im to ospravedlnili. Potom sa opäť posadia k bohato prestretému stolu a zrazu zistia, že výčitky sú už omnoho menšie. Tak to zopakujú ešte niekoľko krát, až sú výčitky aj cieľ, ktorý na začiatku mali úplne fuč.

Potom keď sú o niekoľko mesiacov starší a o niekoľko kíl ťažší, stretnú známeho, ktorý sa im pochváli, že sa dal na metabolic balance a že znovu má hmotnosť ako na vysokej škole. A oni len pokrčia ramenami a povedia „mhm to poznám, tiež som to skúšal, ale u mňa to nefungovalo.“

Môže byť takýto scénar? Verte mi, že áno. Knihu by som mohla vydať zo všetkých výhovoriek, ktoré po každých sviatkoch počúvam. Ale sú aj opačné prípady. Mám klientov, a na moje prekvapenie sú medzi nimi aj muži, ktorí si svoj cieľ dali do hlavy a idú za ním sviatok, nesviatok. Na štedrý večer mi zavolajú a opýtajú sa, či si môžu dať kyslú kapustu, lebo ju nemajú v pláne. Ja im poviem, že samozrejme. Kapusta na štedrý večer ešte nikoho nezabila. Keď sa ale potom stretneme v Januári, tak vidím, že všetko držali do bodky.

Lebo 36 kíl za tri mesiace (bezpečne a zdravo) hovorí úplne za všetko. Preto viem, že všetko sa dá a je to len o tom ako máte nastavenú hlavu.

Článok som začala tenisom a príhodou z tenisu ho aj ukončím. Je to skutočný príbeh zo života známeho tenistu, ktorého určite poznáte. Raz sa organizoval detský tréningový kemp pre malých tenistov. Po doobednom tréningu ich čakali švédske stoly s kopou jedla. Malé deti sa rozbehli k stolom a začali zo všetkého ochutnávať. Len jeden malý chlapec ostal stáť v rohu a len si popíjal džús.

To si všimol tréner, ktorý tam prišiel hľadať nové talenty a tak podišiel k chlapcovi.“Prečo nič neješ? Choď si nabrať kým ti všetko nezjedia.“ Chlapec sa naňho pozrel a povedal „ Nemôžem, poobede máme ďalší tréning a s plným bruchom sa mi bude zle hrať.“ Tréner sa usmial a povedal „ Teba chcem trénovať, ako sa voláš?“ „Boris Becker“ povedal chlapec. Dodnes najmladší víťaz Wimbledonu, ktorý vyhral ako 17 ročný.

Preto vám prajem, aby ste na vašej ceste za svojou novou, štíhlejšou postavou našli v sebe rovnakého Beckera, ktorý má v hlave jasný cieľ, ide si za ním a nie je ochotný ani na chvíľu kvôli málu prísť o šancu dosiahnúť ho.

Vždy majte pred očami obraz ako budete vyzerať keď dosiahnete hmotnosť, ktorú chcete, držte sa pravidiel metabolic balance, tešte sa z každého strateného kila a váš cieľ sa stane skutočnosťou. Verte mi, tak jednoduché to je.

Janka Rozborilová
certifikovaná nutričná poradkyňa programu metabolic balance